Thursday, June 30, 2016

kvetinkové keksíky


názov levanduľa pochádza z latinského slova lavare, čo znamená umývať sa. už starí gréci poznali blahodarné účinky levandule a s obľubou ju pridávali do kúpeľa. levanduľa od nepamäti patrila k najobľúbenejším aromatickým rastlinám, používala sa ku kozmetickým a lekárskym účelom. vyrábali sa z nej parfumy, používala sa ako prísada do pokrmov a liekov. starí gréci predpisovali levanduľu ako zaručený prostriedok proti kašľu.  
rastlina levandule je zelený vetvený poloker, dorastá do výšky až 60 cm. listy levandule sú dlhé a úzke, majú šedo zelenú farbu. sú veľmi aromatické. levanduľa kvitne v modrofialovej farbe najmä v júli a auguste. kvety levandule obsahujú veľa blahodarných silíc ktoré svojimi účinkami upokojujú nervový systém, zlepšujú psychickú odolnosť a majú protizápalové účinky. pôvodom levandule je stredomorie, jej pestovanie sa stalo obľúbené aj v iných krajinách, vzácne aj na slovensku. najcharakteristickejšou oblasťou pre pestovanie levandule je však južné francúzsko, oblasť provance. (zdroj: http://www.levandulova.sk/)
ja som levandulu použila do úžasne voňavých citrónovo-levanduľových špaldových sušienok.

čo budeme potrebovať:

214 g hladká (špaldová) múka
1 čl levanduľa
kôra z jedného citróna
1/4 čl soľ
200 g maslo
130 g kryštálový cukor 


v miske zmiešame múku, kôru z citróna a nasekané levanduľové kvietky.


v ďalšej miske vyšľahéme maslo s cukrom.


z maslovo-cukrovej zmesi a múky vypracujeme cesto.


z cesta urobíme valček, ktorý zabalíme do fólie a vložíme do chladničky na aspoň dve hodiny. ked cesto vychladne krájame kolieska (asi 0,5 cm hrubé) a ukladáme ich na plech vo vzdialenosti dva až tri cm.


sušienky pečieme v rúre predhriatej na 175°C asi desať minút (vyberieme ich vtedy, keď vidíme, že okraje su zlatisté). som si istá, že tieto keksíky som nepiekla posledný krát - sú aromatické a pri pečení rozvoňajú celú kuchyňu :)












Monday, June 27, 2016

siem reap

už uplynulo pár mesiacov od našej dovolenky v ázii, no rada sa v spomienkach vraciam do krajín, ktoré sme navštívili. prvou bola malajzia, druhou kambodža a treťou thajsko. 
v kambodži sme navštívili chrámový komplex pri meste siem reap. letisko v siem reap je malinké. po vystúpení z lietadla sme vošli do haly, v ktorej nám na počkanie vydali víza. trvalo to len pár minút. s vízami v pase sme prešli do vedľajšej miestnosti, vyzdvihli sme si batožinu a vyšli pred letisko, kde nás mal čakať zamestnanec "guesthousu", v ktorom sme mali bývať. vydýchli sme si, keď sme zazreli malého človiečika s papierom s naším menom :) povedal aby sme ho počkali kým pôjde po vozidlo. ani nie o pár minút bol späť aj so svojím tuk-tukom. naložil naň kufre a vyrazili sme na cestu. trvala asi 20 minút. do tvárí nám fúkal teplý vietor a boli sme radi, že čoskoro si budeme môcť oddýchnuť.



ubytovanie prebehlo bez problémov. bývali sme v schein guesthouse, ktorý vám vrelo odporúčam. majitelia sú milí a ústretoví, izby sú síce jednoduché ale čisté, raňajky výborné. 


guesthouse je zároveň aj reštauráciou, ktorá podáva raňajky a večere (nie každý večer). mali sme smolu, že práve v deň keď sme prišli večer nevarili. majiteľa sme sa opýtali, kde ako sa dostaneme k obchodu a k "bezpečným" a čistým reštauráciám (nechceli sme, aby nám čas v kambodži znepríjemnili žalúdočné tažkosti). kráčajúc k obchodu mi najskôr nebolo všetko jedno - všade chaos a špina, z každej strany šli motorky, po uliciach behali ufúľané detičky. bála som sa, že budú žobrať, čo sa však nestalo (aj keď na internete sa na mnohých miestach píše, že deti v kambodži to robia a treba si dávať pozor). 








prvorný pocit strachu naštastie zo mňa opadol :) u majiteľa guesthousu sme sa tiež informovali, aké sú možnosti výletov do chrámového komplexu. povedal nám o malom a veľkom okruhu a o vzdialenejších chrámoch. zistili sme, že si môžeme objednať jedného z jeho tuk-tuk šoférov na celý deň alebo ísť do chrámov s anglicky hovoriacim sprievodcom. tiež nám odporučil kúpiť si trojdňový vstup do areálu (stojí 40 dolárov, jednodňový stojí 20 dolárov). 
počas troch dní sme stihli vidieť dosť veľa. vyskúšali sme aj tuk-tuk aj skupinový výlet so sprievodcom. so sprievodcom sme neboli veľmi spokojní, pretože nám vôbec neukázal všetky chrámy, ktoré mal a jeho výklad bol na nízkej úrovni (počúvali sme iných sprievodcov naokolo a mali sme s čím porovnávať). na druhej strane "náš" tuk-tukár bol veľmi milý. sem-tam nám povedal niečo o chráme, ku ktorému nás priviezol, povedal, kde nás bude čakať a mali sme čas, aby sme si v kľude pozreli všetky krásne zachované detaily zrúcanín.


asi najznámejšími sú angkor wat a ta prohm. angkor wat, kvôli tomu, že je najviac zachovaným chrámom a má charakteristické vežičky a ta prohm vďaka tomu, že sa objavil vo filme tomb raider.




chrám bayon je charakteristický vežami, na ktorých sú štyri usmievajúce sa tváre.



usmievajúce tváre sme našli aj na bráne pri inom chráme.


pri každom chráme bolo mnoho predavačov, ktorí predávali rôzne suveníry (pohľadnice, magnetky, sošky, obrazy) a oblečenie a ponúkali všetko za dolár (dokonca v rôznych jazykoch)...pokiaľ sme im odolávali, počet ponúkaných kusov sa postupne zvyšovala - od jedného až na päť kusov tovaru za jeden dolár (a nie len maličkosti - jeden pán nám chcel predať päť párov nohavíc :P ). naštastie neboli príliš dotieraví.

na mnohých miestach v komplexe boli sochy budhov rôznej veľkosti a stretli sme aj pár budhistických mníchov (chrámy sú pre nich posvätné miesta, preto je zakázané mať tričká bez rukávov a nohavice alebo sukne nad kolená).




siem reap a chrámy nás očarili. za tri dni sme videli toho dosť, no určite by sme neváhali a vrátili sa, ak by sa nám naskytla príležitosť. kambodža nás očarila. na koniec ešte pridám pár fotiek ako dôkaz :)





 








Wednesday, June 22, 2016

ako sa mak stretol s bazou


nedávno, keď som čakala na let do zurichu som si pri prezeraní facebook-u všimla, že táňa má v ponuke bazový sirup. bazový sirup je jedna z chutí, ktoré mi pripomínajú detstvo, takže som neváhala, napísala som jej a objednala si hneď dve fľaštičky :) bolo mi jasné, že časť sirupu skončí v osviežujúcej limonáde, ktorá zahasí smäd počas horúcich letných dní a časť použijem pri pečení. v hlave som začala kombinovať všetky možné chute, no najviac sa mi pozdávala myšlienka spojenia bazovej chute s citrónom a makom. skúsila som to a tu je výsledok :)

cesto:

6 vajec
110 g trstinový cukor
200 g mletý mak
kôra z jedného citróna
1 dl teplá voda

krém:
350 g mascarpone
1,5 dl bazový sirup

ríbezlový džem


5 žĺtok vyšľaháme s cukrom. pridáme 1 celé vajce a šľaháme pokiaľ sa úplne nespojí so zmesou. nakoniec primiešame 1 dl teplej vody.


do vajíčkovo-cukrovej zmesi pridáme mletý mak, citrónovú kôru a dobre všetko premiešame.


z 5 bielkov, ktoré sme oddelili urobíme tuhý sneh.


do makového cesta jemne primiešame menšiu časť bielkového snehu (asi 2 lyžice), potom pridáme zvyšný sneh.


cesto vylejeme na plech vystlaný papierom na pečenie. koláčik pečieme 15 minút v rúre predhriatej na 180°C.


medzitým pripravíme krém - zmiešame mascarpone s bazovým sirupom.


upečený plát vyklopíme z plechu a ešte kým je teplý z neho stiahneme papier na pečenie (treba dávať pozor, aby sa vám nezlomil tak ako mne - chvíľku som z toho bola smutná, ale naštastie sa táto chybička krásy dala dobre zamaskovať). koláč rozrežeme na tri rovnako široké diely.


jeden z dielov natrieme mascarpone, položíme naň druhý diel, ktorý najskôr natrieme džemom (ja som použila domáci ríbezlový s vanilkou) a až na džem natrieme mascarpone. postup opakujeme aj s posledným dielom. vrch koláča môžeme ozdobiť tak, že pomocou vidličky na ňom urobíme vlnky (je to lepšie vidno, ak kliknete na fotku). hotový koláčik vložíme do chladničky aby krém stuhol a nakrájame ho na kocky alebo kvádre.

po ochutnaní tohto sviežeho koláčika som len mohla skonštatovať, že zoznámenie bazy s makom a citrónom bolo úspešné a veľmi chutne sa dopĺňajú :)